Výskum kázňovej prózy, ktorý sa v minulej dobe – až na výnimky – nepociťoval ako zásadný a dôležitý, sa po roku 1989 znovu naštartoval a sľubne rozvinul. Pretože výskumné podlžnosti sú stále značné, k ich vyrovnaniu má prispieť rad monografií, venovaných kázňovej próze ako autonómnemu literárnemu dielu a dokumentu doby. Prvá publikácia z tohto radu, ktorá vznikla v spolupráci Ústavu slovenskej literatúry SAV a Ústavu pro českou literatúru AV ČR, v.v.i., je výsledkom úsilia štrnástich českých a slovenských odborníkov, ktorí sústreďujú svoju pozornosť na premeny kazateľského žánru v rozmedzí 9. a 19. storočia.