Deväť sugestívnych, znepokojujúcich, istou rukou napísaných poviedok o strate životných perspektív predstavuje azda najkompaktnejšiu, starostlivo vybudovanú prozaickú zbierku v maďarčine v novom tisícročí. Spisovateľská askéza Józsefa Gazdaga má jasne rozoznateľný cieľ: objavovať a opísať hraničnú fázu ľudského bytia, ktorú si nikto iný v súčasnej maďarskej literatúre netrúfa spracovať, a ak áno, nerobí to s takou vervou ako on. Autor za túto knihu získal:Cenu Sándora Bródyho za najlepší prozaický debut roka 2005Cenu Imreho Madácha za najlepšie literárne dielo v maďarčine na Slovensku v roku 2005Cenu Posonium za debut za rok 2005