Prostredníctvom spomienkovej prózy autorka predstavuje obdobie svojho detstva, dospievania i dospelosti, pričom smerodajnými sa nestáva len dotknuté, doslova autentické, prostredie, ale najmä osoby blízke, najbližšie i tie na okraji dejových línií. Dôležité sú detaily spomienok, zážitkov a najmä svojrázneho prostredia, z ktorého sa ohláša nielen živý obraz doby, ale zároveň umocňuje silu precítenia jednotlivých období v živote autorky i v životoch dotknutého spoločenstva. Ak je dôležitý obraz a atmosféra prostredia, tak ešte dôležitejšie sú osoby, ktoré sa v spomienkovom rozprávaní ocitajú. Majú nenahraditeľnú hodnotu, a hoci sú už dávno minulosťou, v konečnom dôsledku im autorka stavia pomyselný „pomník“ budovaný z písmen, slov, viet, kapitol tejto útlej knižočky. Daniela Hroncová Faklová so silnou emóciou vyzdvihuje tie najväčšie poklady, ktorými po celý život disponuje, a o ktoré sa chce deliť. Ale i provokovať. Aby jej osobné zážitky inšpirovali, prebúdzali pozornosť a záujem o „príbehy“ každého jedného z nás, akurát vo svojráznom, privátnom zobrazení.