Po svojej premiére v januári 1988 sa divadelná hra Umenie neodísť hrala v období končiaceho socializmu a prichádzajúceho Novembra 89. Názov hry v sebe skrýva trošku iróniu, trošku paradox a trošku metaforu svojej doby. Divák aj čitateľ vedia svoje. Vedia, že za umením neodísť sa skrýva neochota až neschopnosť odísť. Autor zasa vie, že názov Neschopnosť odísť by nikoho nezaujal a hra by prehrala hneď na začitku. Neschopnosť odísť sme videli naživo v Novembri 89 a potom opakovane znovu a znovu, či už boli ľaví, praví, strední alebo obojživelní. A dnes tú neschopnosť vidíme opäť, opakovane a na pokračovanie. Hra je nadčasová a kniha vychádza preto, aby nás udržiavala v kondícii a schopnosti rozlíšiť neschopnosť odísť od umenia neodísť aj v budúcnosti.