Martin Vlado v zbierke Štyri izby potvrdzuje, že ako básnik je majstrom koncíznej výpovede a fenoménu „verejnej intimity“. V textoch čerpajúcich zo súkromnej introspekcie a z intimizovania verejného priestoru stavia čitateľa do voyeurskej úlohy, ale bez lacného sebaodhaľovania. Básňami prezrádza presne toľko, aby sa zachovala bezprostrednosť situácie a dôvernosť medzi autorom a čitateľmi. V časopise Vertigo 1/2025 sa pozornosť sústreďuje na novú slovenskú poéziu (D. Podracká, M. Hlušíková) a osobitne na tvorbu krátkych básní a paradoxných aforizmov (J. Briškár, P. Dančanin). Z prekladovej literatúry je v časopise zastúpená tvorba španielskeho klasika A. Machada (prekl. J. Zambor) či súčasného rakúskeho básnika G. Jaschkeho (prekl. M. Hatala). Väčší priestor dostáva analýza a tvorba G. K. Chestertona a žáner slam poetry, ktorý približuje L. Šafranová v štúdii a T. Sperling svojimi slam textami a rozhovorom. Súčasťou časopisu je ako knižná príloha