Janko Silan (1914 1984), básnik, kňaz, žil a tvoril mimo literárnych centier, programov a skupín. Zachoval si slobodu a nezávislosť vo vnútornom exile. Musel sa vyrovnávať najprv s nepriazňou osudu (chudoba, slabozrakosť, strata matky), neskôr s nepriazňou režimu. Edita Príhodová predstavuje jeho dielo v biografickom a literárnokritickom kontexte, pričom používa interpretačnú a literárnohistorickú metódu. V monografii chronologicky sleduje jednotlivé zbierky a ukazuje, ako sa kryštalizovala autorova básnická metóda. Silanov štýl je žitou spoveďou, vyznaním bez póz, hľadaním transcendentna ako najvýraznejšej hodnoty človeka.