Samovrava Miloša Karáska voľne nadväzuje na predchádzajúcu zbierku Bezseba". Krátke, úsporné texty jednoduchým jazykom odrážajú hlboké precítenie emócií, ktoré zažíva každý z nás. Krása a bolesť bytia na pozadí striedania ročných období, krehké zmeny prírody, pominuteľnosť, a z nej prameniaci prirodzený životný smútok, to sú základné motívy zbierky. Ich pomocou sa autor snaží vyjadriť to, čo je skryté pod povrchom, čo nevidíme, ale cítime.