Poviedky Marcela Páleša a Michala Várošíka zobrazujú príbehy o každodennosti, o všedných maličkostiach, prípadne o všednostiach, o ktorých sa viac-menej nehovorí. Cez tvorivosť autorov ide však o nevšedné uchopenie tém. Za písmenami sa často ukrýva snaha priviesť čitateľa k zamysleniu sa nad tým, čo ľudí spája, resp. rozdeľuje. Poviedky však v nejednom prípade nemajú za cieľ nič iné ako úsmev, smiech, či pohladenie vnútra čitateľa. A tak kniha môže byť nielen prostriedkom ku chvíľam oddychu, ale zároveň sa môže stať zdrojom nových úvah, inšpirácie či východiskom na plodný rozhovor.