Básnikovo vyrovnávanie sa so stratou matky tu neprebieha priamočiaro psychologicky, v zmysle freudovského termínu "Trauerarbeit" – "práce trúchlenia", "smútenia", respektíve ani nie tak postupmi a prostriedkami poeticky navodzovanej detenzie, lyrickým "vyrozprávaním", "vyspovedaním sa", ale v konečnom dôsledku skôr takpovediac "semioticky". Do existenciálneho kontextu, respektíve do individuálneho ľudského životného príbehu a času sa tu premieta univerzálne historické, svetodejinné i celkové prírodné i kozmologické dianie a naopak, a to prostredníctvom obrazových či motivických archetypov a symbolov.