Kniha o vzťahoch medzi komunistickou mocou a židovskou komunitou v rokoch 1945-1992. Autori sa opierajú o poznatky z historických, archívnych a etnologických výskumov, využívajú aj údaje z umeleckej a memoárovej literatúry a autentické spomienky pamätníkov, ktoré vytvárajú pestrý a presný pohľad na povojnové obdobie až do roku 1992. Skúmajú situáciu v židovskej komunite krátko po oslobodení, po návrate Židov, ako sa vyrovnávali s následkami holokaustu, ale aj ich kontakty s inštitúciami štátnej moci. Samostatná kapitola je venovaná politickým procesom na Slovensku, ale tiež sebaobranným reakciám židovských inštitúcií a jednotlivcov (emigrácia, „život s maskou“, lojalita atď.). V ďalšom texte sa autori zaoberajú reflexiami šesťdesiatych rokov, obdobím normalizácie a situáciou židovskej komunity po novembri 1989.