Podľa básnika a prekladateľa Ľubomíra Feldeka má Dávid Paška nielen výnimočný, ale vzhľadom na jeho mladý vek, dvadsaťdva rokov – aj výnimočne zrelý talent. Prvú zbierku básní V roztrieštenom procese (2017) vydal už ako osemnásťročný a od toho istého roku študuje divadelnú réžiu vo viedenskej Universität für Musik. Režíroval už dokonca diela Euripida, Schillera či Brechta.V predošlej zbierke šlo o proces, ktorý sa zo závrate vlastnej rýchlosti roztrieštil. Teraz autorovi neostáva nič iné než tancovať medzi črepinami daného procesu a pritom sa prizerá ako sa do neho a do jeho okolia vrývajú vrásky. Túto zbierku píše v snahe poprieť chronológiu času. Prosí čas nech postojí, nech neprichádza večnosť zajtrajškov, nech je dnešok absolútny. Nomos črepín a vrások.Zbierku básní úžasne harmonizujú ilustrácie významného slovenského výtvarníka Mareka Ormandíka.Ľubomír Feldek k tomu dodáva: Neviem, aký zajtrajšok čaká našu dobu. O úspešný umelecký zajtrajšok Dávida Pašku sa však už dnes nemusíme obávať.