Zbierka uzatvára neostentatívnu, no jasne rozpoznateľnú trilógiu, započatú predošlými knihami Okamih pred dopadom (2010) a Ako tieň na pľúcach (2014). Ich typickými a novou zbierkou vo viacerých ohľadoch odlišne rozvíjanými znakmi sú difúznosť identity, inakosť rôzneho druhu, nielen existenciálna úzkosť, zrkadlenie sa v roztrieštených plochách časopriestoru, asociálnosť, vyplývajúca aj z heteronormatívnych a rodovo podmienených spoločenských očakávaní a iné, to všetko podávané v často hrozivom, chvíľami čierno-humornom ANestetickom ráme a dopĺňané o diskurzívne a (seba)ironické, ale aj intuitívne dotované odkazy.