Predkladaný deviaty (predposledný) zväzok Zobraných literárnych a mysliteľských diel Pavla Straussa, ktorý vyšiel signifikantne na storočnicu autorovho narodenia, má z hľadiska vari prozreteľnostného osobitné postavenie v rámci toho všetkého, čím sa Strauss do slovenskej kultúry zapísal. Naskytuje v podstate akýsi súhrnný pohľad na jeho počiatočné životné hľadanie, pri etablovaní sa ako osobnosť. Preklenuje dúhovým oblúkom obdobie od jeho literárnych začiatkov až po jeho konverziu, a to konverziu hneď dvojitú: jednak v dominantnosti literárneho jazyka tohto tvorcu, jednak - a to najmä - v jeho svetonázorovom a náboženskom smerovaní. Ako spisovateľ mysliteľ patrí Pavol Strauss jednoznačne a neodškriepiteľne do slovenskej literatúry, je v nej výraznou a nezameniteľnou osobnosťou a dnes si ho výslovne ctíme ako klasika. Jeho duchovné a literárne korene sú však v slovenskom kultúrnom židovskom milieu s nemeckým jazykovým povedomím, s orientáciou na výrazné diela svetovej kultúry. Straussove básne písané po nemecky ozrejmujú nám v časovej postupnosti jeho zrenie ako literáta aj ako človeka hľadajúceho zmysel života a húževnato pracujúceho na svojom vnútornom raste.Teofil Klas