Súbor textov Meandre je venovaný synekdochicky slovenskej literatúre od prelomu 40. a 50. rokov po prelom 80. a 90. rokov. Jeho rozpätie evokačne možno vymedziť na jednej strane situáciou povojnovej emfázy a komemorácie „staviame ti máj" (názov dobovo príznačnej krátkej prózy D. Tatarku) a na strane druhej melancholickou situáciou „sochy v meste sú zahalené, /už dlho" (verše Š. Strážaya fixujúce urbánnu scenériu z prelomu rokov 1989-1990). Zvolený titul Meandre evokuje utváranie, priebeh, tok, dianie umeleckého textu v jeho čítaní, chápaní a výklade a zároveň aspoň potenciálne privádza k slovu aj tie metonymické súmedznosti, dotyky a prieniky, čo toto dianie obklopujú, „energeticky" dotujú,a tak invenčne spoluutvárajú „svet" textu. V Meandroch ako témy figurujú texty M.Rúfusa, M.Válka, I.Kupca, J.Ondruša, I.Laučíka, Š.Strážaya, D.Tatarku, P.Vilikovského, A.Vášovej, M.Hamadu... Ich dialogickými partnermi sa v autorovom chápaní a podaní stávajú dobová ideológia, dobová kritika a kritika doby, evidentná či latentná intertextualita, segmenty výtvarného umenia, autobiografickosť, telesnosť ako základ našej existencie i „látka" sveta.