Kniha je pokračovaním súboru Listové tajomstvá z Mihalkovičovej tvorby: básnickej, esejistickej aj prekladateľskej (Rimbaud, Dickinsonová, Cros, Goethe, Verlaine, Rilke). V knihe sú tiež prítomné básne z ostatného obdobia básnikovho aktívneho reflektovania súčasnosti „vylúpnutej živými rezmi z konkrétnych faktov života“. O tomto a o takomto básnickom smerovaní Jozefa Mihalkoviča sa azda najpresnejšie a najpresvedčivejšie vyjadril Daniel Hevier, keď napísal: „Napätie exteriér (mesto, ľudia) – interiér (myšlienkový svet, priestory na sebaskúmanie) dynamizujú básnický výraz Jozefa Mihalkoviča, rozhýbavajú sieť medziľudských vzťahov, zachytávajú náčrty konfliktov, náznaky riešení.“