Kontrapunkt Diethera de la Motteho vychádza z rovnakej didaktickej metódy ako jeho v zahraničí úspešná Náuka o harmónii: učebnica, ktorá nestanovuje žiadne pravidlá, ale ukazuje, ako komponovali určití skladatelia v rôznych obdobiach. V Kontrapunkte sa predstavujú tri nezávislé teoretické systémy: Josquin, Bach a Nová hudba. Čitateľ môže (a nemusí) s knihou pracovať systematicky, t. j. od prvých vrcholov polyfónie u Perotina cez Palestrinu, Schütza, Bacha, Haydna, Beethovena, Schumanna, Brahmsa a Wagnera až po Novú hudbu. Ten, koho fascinuje mnohorakosť výrazových možností hudby, bude mať z prečítania knihy nielen úžitok, ale aj duševný pôžitok de la Motte je totiž schopný podať pútavo i abstraktnú tematiku kontrapunktu.