V čase, keď bola spisovateľka Eva len malou a neposednou Evou, rozprával jej ocino príbehy o dvoch priateľoch – jeleňoch. Prvého nazval Jeleňatý a druhého Kravatý, lebo rád okolo krku nosieval kravatu. Veselé rozprávky jej zlepšovali náladu, keď bola smutná, pomáhali zaspať, keď nebola dosť unavená, a vytvárali vzácne puto medzi dieťaťom a rodičom. Bola im za to vďačná a nikdy na jeleních kamarátov nezabudla. Dokonca ani vtedy, keď už bola dospelá. Rozhodla sa preto so svojou kamarátkou Radkou príbehy Jeleňatého a Kravatého napísať a nakresliť v nádeji, že prinesú rovnakú radosť aj iným deťom a dospelým.