Jazyk vzišiel zo sociálnej praxe a súčasne ju vytváral, v nej sa reprodukuje a rozvíja a zároveň je prostriedok na zachovanie sociálneho života a jeho prispôsobovania meniacim sa potrebám a záujmom členov spoločnosti, takže kto chce rozumieť jazykovej realite, nemôže odhliadať od existenčnej spätosti jazyka a spoločenskej praxe. Kniha ponúka komplex rozpracovaných konceptov, ktoré sú kľúčové pre hlbšie poznanie vzájomného pôsobenia nositeľov jazyka v komunikácii a ich vplyvu na kultivovanie sociálneho života. Vyzdvihuje sa v nej kultúra jazykovej komunikácie ako prostriedok kultúrneho vzostupu spoločnosti aj ako ukazovateľ jej kultúrnej úrovne. V tomto myšlienkovom rámci sa vysvetľuje inkluzívna komunikácia, podporujúca sociálny pohyb k inkluzívnej spoločnosti, a rekonštruujú sa procesy, v ktorých sa formoval subjekt takej komunikácie. Výklady sú založené na analýzach a interpretáciách z perspektívy tohto subjektu, vnímaného ako praktický jazykový odborník, ktorý ovláda svoj jazyk prostredníctvom jazykovej praxe, a tak sa niekedy dostáva do konfliktu so školeným jazykovým odborníkom. Práve pri tomto konflikte sa prejavuje rozpor medzi jazykovým citom, nadobúdanom v jazykovej praxi, a znalosťami o jazyku. Sledovanie jazyka z pozície jazykovej praxe vedie aj k otázke autentického kultivovania jazyka, čo podnecuje zainteresovaných ku kritickému vyrovnávaniu sa s konceptmi jazykový znak, jazykový systém i jazykové vedomie. Výklady smerujú k tomu, aby sa ukázalo, že poznávanie jazyka v jeho zakorenenosti v sociálnej praxi nás približuje k jeho skutočnej povahe a popri tom nám rozširuje pohľad aj na sociálny život.Kniha je určená v prvom rade lingvistickej odbornej verejnosti, ale môže zaujať aj iných odborníkov v oblasti sociálnych a humanitných vied a poslúžiť aj študentom tretieho stupňa univerzitného štúdia na rozšírenie ich odborného horizontu i objavenie výskumnej témy s interdisciplinárnym rozmerom aj podnetov pri výskume vlastného predmetu.