„Poézia je pokrm duše.“ Túto vetu už určite počuli mnohí z vás. Iste by sme jej mohli a vedeli prisúdiť mnoho ďalších metafor. Ale viete si predstaviť život bez duše? Bolo by to ako šliapanie na bicykli bez kolies. Pomôžem si prirovnaním k fotografii, lebo moja poézia je „albumom momentiek“ môjho života a duše. Fotografia je obrázok zachytávajúci moment, ktorý v nás vyvolá spomienky na ľudí, na danú chvíľu, zašlý čas. Poézia je ako rámik, ktorý ohraničuje „momentku“ duše. Na rozdiel od fotografie však v rámiku zakaždým (keď si znova prečítate tú istú báseň) nájdete iný obrázok. Obrázok svojho vlastného poznania sveta i seba samého na ceste dozrievania. Pretože každý z nás je hudbou i poéziou. Stačí ich len nechať plynúť nekonečnom vesmíru.