Terézia Kvapilová (1932) vo svojich štyroch knihách vyrozprávala príbehy ľudí, ktorí v dedine Závod na Záhorí žili a žijú, spolkov, úsilí a činností, ktoré v ňom zažiarili a mnohé i pohasli. V piatej knihe Hraničná čiara života sa dostávajú k slovu aj autorkine osobné spomienky a zážitky. Kniha vďaka bohatému listovému materiálu i spisovateľkinej ochote zachádzať do osobných detailov odzrkadľuje každodenný život zaľúbených ľudí, ktorí si v neľahkých podmienkach povojnových desaťročí na Slovensku zakladali rodiny. Cez rodinné a pracovné histórie či intímne rozpomínania sa čitateľ rovnými nohami ocitá v dilemách, ktoré vtedajšia pracujúca inteligencia chtiac-nechtiac riešila. Pociťuje úzkostné zovretie, radostný elán i selektívne (ne)vedomie, ktoré sa často na nerozoznanie zaklinili jedno do druhého a životu dodávali jeho obsah, náboj, esprit aj ideologickú patinu...