Drsnosť povrchu vozovky je najdôležitejším premenným parametrom vozovky ovplyvňujúcim jej prevádzkovú spôsobilosť z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky. Nedostatočná drsnosť vozovky môže viesť k strate ovládateľnosťi vozidla, čo následne vedie k zvýšeniu pravdepodobnosti vzniku dopravnej nehody. Úroveň drsnosti je jednoznačne determinovaná morfológiou povrchu vozovky, teda nepravideľnosťami povrchu v príslušných rozsahoch vlnových dĺžok a amplitúd, pre ktoré je určujúce zloženie asfaltovej zmesi v obrusnej vrstve. Predkladaná publikácia prináša nové poznatky v oblasti protišmykových vlastností povrchov vozoviek. V teoretickej rovine charakterizujeme drsnoť jednak z geometrického hľadiska ako usporiadanie výstupkov povrchu, teda morfológiu, a ako reakciu povrchu proti šmyku kolesa, ktorá určuje mieru spolupôsobenia medzi pneumatikou vozidla a vozovkou. V praktickej rovine skúma a analyzuje drsnosť rôznych povrchov obrusných vrstiev asfaltových vozoviek a povrchov asfaltových zmesí vyrobených v laboratórnych podmienkach stanovenú jednak konvenčnými metódami, a tiež novými progresívnymi metódami založenými na využití laserového skenovania.