Tri románové novely Dovidenia, Erika, Medailón a Toreadori napísal autor v 60. rokoch minulého storočia, teda v čase uvoľnenia ideologických inštrukcií z čias schematizmu stalinského kultu osobnosti. Prvé dve majú niekoľko spoločných znakov. Prvým je skutočnosť, že vojnová minulosť silno intervenuje do mierovej súčasnosti. V Hnitkovom diele ide totiž neustále o základne veci existencie: jej kvalitu, slobodu, lásku a o ich opak: kalkulovanie, manipulovanie, násilie, nenávisť a smrť. Druhým znakom sú dva svety oddelené ideologicky a politicky, na jednej strane je to svet kapitálu – majetku, životného ideálu ľahkého prežívania bez námahy a na druhej strane svet úsilia, námahy a práce ako prirodzenej súčasti života. A tretím spoločným znakom je kriminálna zápletka, silné napätie, tajomstvo súvisiace s vojnovou agresiou, ktoré sa pomaly v priebehu deja rozuzľuje a odhaľuje krutú pravdu, ktorá po celý čas vnútorne a podpovrchovo nahlodáva normalitu jednotlivých životov v súčasnosti.