Detaily knihy:

• Děj: Kniha Dlhé vlasy krátky rozum je výberom próz klasika maďarskej literatúry Kálmána Mikszátha. Obsahuje súbor textov, ktoré znázorňujú autorov nezameniteľný štýl na poli humoristickej a satirickej prózy s historickým a spoločenským podtextom 19. storočia. Medzi textami nájdeme napríklad politické črty z Uhorského snemu, spomienkové fejtóny alebo rôzne poviedky, v ktorých Mikszáth ironizuje dobové tradície, najmä ich vplyv na ženy a mravy spoločnosti. Príbehy sú často zasadené do známeho autorovho prostredia, často s prítomnosťou roztodivných postáv, ktoré autor podáva s nadhľadom a svojráznym štylom. Presný obsah žánrovej škály (či ide o jednu obsiahlejší príbeh, alebo o antológiu kratších prác) nie je z internetových zdrojov jednoznačne zrejmý, avšak zo známych Mikszáthovskej tvorby je možné usúdiť, že texty sú často úsmevné, satirické, jemne ironické, často vykresľujú dobové spoločenské pomery a kritizujú pokrytectvo, mravné poklesky, ale aj maďarskú a uhorskú spoločnosť. Spojujúcim témou mnohých textov je dôležitosť voľieb a politiky v periodickom rámci Uhorského kráľovstva. Viacerý príbehy vychádzajú zo skutočného autorovho vnímania, keďže Mikszáth (1847 – 1910) sám bol členom uhorského parlamentu a dobre poznal politické pomery aj groteskné peripetie poslancov, napríklad priezviskom menovaných slovenských poslancov alebo atmosféru v Snemovni[2]. Texty sú často groteskné, čiže autor si dokáže dať „srandu“, ale má vždy niečo na svedomí, čo by si mal čitateľ pamätať; príbehy dýchajú dobou, miestom a náladou, čím odlišujú Mikszáthov žurnalismus od obvyklých dobových príspevkov. Spoiler: Ukazuje napr. že v uhorskom parlamente neexistovala slovenská strana ako politická formácia, ale tri najvýznamnejší Slováci – poslanci z Prešporku, Trenčína a Oravy – sa nevedeli dohodnúť na ničom podstatnom, čo autor vyjadruje priamo: „tisíc rokov radšej zdrôtujú, čo iní rozbijú“[2].
• Klíčová slova: maďarská literatúra, historická próza, satirická próza
• Cílová skupina: Dospelí čitatelia so záujmom o klasickú, humoristickú a historickú kategóriu literatúry, akademickí čitatelia, ľudia, ktorí sa zaujímajú o politickú a sociálnu satiru v 19. storočí. Kniha nie je vhodná pre deti a mladých čitateľov, hoci znalý čitateľ viete oceniť jej hĺbku, humor a dôvtip[2][3].