V básnickej novele Michala Talla: Delta sa celý svet stáva metaforou turbulentných ľúbostných vzťahov: počnúc evolúciou živočíšnych druhov až po zánik živých jazykov. Po kontrolovaných, chladne komentovaných emóciách z prvej knihy teda Michal Tallo prichádza s rezignáciou na odstup. Jeho jazyk už nie je tlmivým roztokom, ale materiálom, z ktorého svety povstávajú a následne sa pod jeho váhou rúcajú.