V druhej polovici 17. storočia, keď v Európe vrcholil tlak Osmanskej ríše, bol Prešporok – dnešná Bratislava – najdôležitejším mestom Uhorského kráľovstva. Jeho obyvatelia húfne zanechávali katolícku vieru a pridávali sa k reformátorom. Ostrihomskí arcibiskupi, ktorí sa v meste často zdržiavali, hľadali pomoc u príslušníkov rýchlo sa rozvíjajúcej rehole, ktorá v európskom meradle výrazne prispela k obrane katolicizmu. Zo skromných začiatkov sa ich činnosť v Prešporku rozvinula do založenia významného kolégia, ktoré formovalo mládež. Z prešporskej jezuitskej tlačiarne sa šírili významné náboženské i vedecké literárne diela. Mariánske kongregácie, ktoré jezuiti zakladali, poznačili nielen formu ľudovej zbožnosti širokých más veriacich, ale vtlačili výraznú pečať aj kultúrnemu a spoločenskému životu mesta. Pamätníkom pôsobenia jezuitov pred zrušením rehole v roku 1773 je doteraz viacero významných historických pamiatok v bratislavskom Starom meste.Pútavý text tejto publikácie z pera historika Jozefa Haľka a fotografie Ľuboša Rojku nám priblížia požehnané pôsobenie nasledovníkov svätého Ignáca v meste, ktoré by bez ich prispenia vyzeralo v minulosti i v prítomnosti zaiste celkom inak.