Pre nejedného kresťana je oddych bojovým poľom. Bojujeme s idolmi súčasnej doby, ktoré vyžadujú stav permanentnej výkonnosti. Tá môže viesť až k vyhoreniu. Žijeme totiž v čase, keď aj počas dovolenky musí byť každý okamih vyplnený nejakou činnosťou. Na druhej strane si však uvedomujeme, že na nás číha aj nebezpečenstvo lenivosti, ktorá nám bráni v rozvoji. Vedieť odpočívať je umenie, ale zároveň aj cnosť.Autor sa zamýšľa nad skutočným oddychom. Jeho úvahy sú popretkávané citátmi z bohatej pokladnice duchovnej literatúry a tradície. Čitateľovi predkladá hĺbkovú a inšpiratívnu analýzu oddychu a ponúka riešenie, ako zaujať správny postoj k našim aktivitám a k sebe samému.Francúzsky kresťanský spisovateľ a básnik Charles Péguy napísal úžasný hold spánku a vložil ho do úst Bohu, ktorý sa skláňa k našej utrápenej spoločnosti. V dnešnej dobe je nanajvýš aktuálny:„Sú ľudia, ktorí nespia. Nemám rád toho, kto nespí, hovorí Boh. Spánok je priateľ človeka. Spánok je priateľ Boha. Spánok je možno najkrajšia vec, akú som stvoril. Veď ja sám som odpočíval na siedmy deň. Ten, kto má čisté srdce, spí. A ten, kto spí, má čisté srdce. To je to veľké tajomstvo detí, ktoré nepociťujú únavu. Počúvam však, že sú ľudia, ktorí pracujú dobre, ale spia zle. Nespia tak ako deti, ktoré sa nevinne schúlia do matkinho náručia. Títo ľudia sa neukladajú nevinne do náručia mojej Prozreteľnosti. Majú odvahu pracovať. Nemajú odvahu nerobiť nič. Uvoľniť sa a odpočívať. Spať. Nešťastníci, lebo nevedia, čo je dobré. Dokážu veľmi dobre spravovať svoje vlastné záležitosti cez deň. Ale nechcú ich zveriť do mojej starostlivosti v noci. Akoby som nebol schopný zabezpečiť o ne starostlivosť počas jednej noci. Akoby sa nikdy nebolo nestalo, že človek, ktorý šiel spať a svoje záležitosti nechal v ohromnom neporiadku, ich našiel ráno vo veľmi dobrom stave. Veď možno som šiel okolo ja.“