Publikácia je prvou súhrnnou prezentáciou histórie jedného z našich najvýznamnejších umeleckých spolkov, ktorý zohral jedinečnú úlohu v rozvoji výtvarného umenia a kultúry nielen v Bratislave, ale aj na celom Slovensku. Spolok, zameraný na organizovanie výstav a podporu umelcov, založili v roku 1885 z iniciatívy vtedajšieho prešporského župana grófa Štefana Esterházyho. Ako prvý na území dnešného Slovenska podľa parížskeho vzoru organizoval „salóny umenia“ dostupné širokej verejnosti. Medzi členmi spolku boli od začiatku ľudia z rozmanitých sociálnych vrstiev, od šľachticov až po remeselníkov. Zastúpenie umelcov sa výraznejšie zvýšilo až po vzniku ČSR. Činnosť spolku vtedy nabrala na rozmanitosti a intenzívnosti: mestskú komunitu sa snažil oslovovať aj poriadaním večerných prednášok o umení, výletov a chýrnych plesov v Redute. 30. roky sa spájajú s rozšírením radov členov spolku o najvýznamnejších vtedajších architektov – Andreja Szőnyiho, Františka Wimmera, Artura Szalatnaia a Fridricha Weinwurma, ako aj s nástupom modernistov. K významným umelcom v spolku patrili o. i.: Teodor Jánoska, Jozef Murmann, Alojz Rigele, Edmund Gwerk, Július Schubert, Imrich Weiner-Kráľ a Ladislav Čemický.