Koncom roku 1947 poslal mladý ambiciózny básnik Vojtech Mihálik, ktorý krátko predtým debutoval zbierkou spirituálnej poézie Anjeli (1947), redaktorovi vydavateľstva Verbum, básnikovi Jankovi Silanovi postupne dva listy a strojopis zbierky, ktorú zamýšľal vydať v edícii poézie Lux. Doklady o Silanovej reakcii sa nezachovali a po tzv. Víťaznom februári 1948 bol zo strany komunistickej štátnej moci na vydavateľstvo Verbum vyvíjaný enormný tlak, ktorý viedol napokon k jeho zániku. Zbierka nikdy nevyšla, ale zachoval sa strojopis unikátnej skladby Brána, ktorou Mihálik pokračoval v rozvíjaní „anjelskej“ tematiky. Skladba je unikátna z hľadiska kompozície, pretože autor integroval do korpusu tejto poémy svoje pôvodne samostatné básne, z ktorých mnohé neskôr našli uplatnenie v jeho neskorších zbierkach. Skladba Brána dopĺňa ďalšie „biele miesto“ v tvorbe V. Mihálika.