Zbierka postrehov, glos, fejtónov a krátkych próz Milky Zimkovej je ako uvitý modravý barvinkový veniec na Veľkú noc za čias jej mladosti. Reaguje v nich na aktuálnu situáciu, pričom reflektuje vlastné skúsenosti, spomienky, vracia sa do detstva a mladších čias v rodnom kraji, no spracúva aj zážitky v novom domove a z cestovania s divadlom jedného herca. V jej tvorbe nie je nič, čo by neprežila, neprecítila a s čím by sa nestotožnila. Píše po svojom, o svojom, len to, čo vie a čo z duše musí, spontánne a úprimne. Rôzne útvary jej literárnej tvorby majú však jedno spoločné: Hovoria o túžbe, aby deti boli zaopatrené, starkí šťastnejší, ženy obdarenejšie, chlapi súcejší, susedia prívetivejší a globalizovaný svet ľudskejší. Preto má jej tvorba originálnu výpovednú hodnotu, vnútorné vzrušenie a osobitné postavenie v našej literatúre.